Алӣ ибни Аббос Маҷусии Аҳвозӣ

Мавод аз Википедиа — донишномаи озод
Алӣ ибни Аббос Маҷусии Аҳвозӣ
Таърихи таваллуд 930
Зодгоҳ
Таърихи даргузашт 994[1]
Кишвар
 Парвандаҳо дар Викианбор

Алӣ ибни Аббос Маҷусии Аҳвозӣ (форсӣ: علی بن عباس مجوسی اهوازی‎; 930, Аҳвоз — 994, ҳамон ҷо) — пизишк ва равоншиноси форс-тоҷик, узви Дорулҳикма ва шогирди Абумоҳири Шерозӣ, муаллифи «Комилу-с-синоъа ал-тиббия».

Эзоҳ[вироиш | вироиши манбаъ]

Адабиёт[вироиш | вироиши манбаъ]

  • Lutz Richter-Bernburg, «‘Ali b. ‘Abbas Majusi», in Encyclopædia Iranica, ed. Ehsan Yarshater, 6+ vols. (London: Routledge & Kegan Paul and Costa Mesa: Mazda, 1983 to present), vol. 1, pp. 837-8 [1]
  • Manfred Ullmann, Die Medizin im Islam, Handbuch der Orientalistik, Abteilung I, Erg?nzungsband vi, Abschnitt 1 (Leiden: E.J. Brill, 1970), pp. 140—146
  • Fuat Sezgin, Medizin-Pharmazie-Zoologie-Tierheilkunde bis ca 430 H., Geschichte des arabischen Schrifttums, Band 3 (Leiden: E.J. Brill, 1970), pp. 320—322
  • Manfred Ullmann, Islamic Medicine (Edinburgh: Edinburgh University Press, 1978, reprinted 1997), pp. 55-85.
  • Wustenfeld: Geschichte der arabischen Aerzte (59, 1840).
  • Edward G. Browne, Islamic Medicine, 2002, p. 53-54, ISBN 81-87570-19-9
  • Charles S. F. Burnett, Danielle Jacquart (eds.), Constantine the African and ʻAlī Ibn Al-ʻAbbās Al-Magūsī: The Pantegni and Related Texts. Leiden: Brill, 1995. ISBN 90-04-10014-8
  • Shoja MM, Tubbs RS. The history of anatomy in Persia. J Anat 2007; 210:359-378.